Ahoj volám sa Stano, mám 25 rokov a zaujímam sa o fitness/zdravý životný štýl. Nie, nepomýlil som si túto stránku s pokecom v najlepších rokoch. V tomto seriáli sa budem venovať ľuďom, ktorí majú blízko k športu a ich životná cesta je akokoľvek spätá so Senicou. Budem sa snažiť v rozhovoroch „vyždímať“ čo najviacej informácií, ktoré ti pomôžu pri tvojej ceste za krajšou postavou a hlavne zdravším telom. Ak už máš po krk dezinformácií a nevieš ktorý L – carnitín (žiadny) si máš dať pred cvičením/akoukoľvek športovou aktivitou, si na správnom mieste. Reálne príbehy reálnych ľudí. Seničania radia Seničanom. Ako prvého som vyspovedal Daniela Žvacha, ktorý momentálne je prevádzkovateľom a taktiež osobným trénerom vo fitness centre HOLY GYM, ktorý sa nachádza v areáli Dema.

Predstav sa nám, koľko máš rokov a čím sa momentálne živíš?

Moje meno je Daniel Žvach, mám 28 rokov a pochádzam zo Záhorskej Vsi. Budú tomu už 3 roky, čo som sa presťahoval do Senice za frajerkou. Pred siedmimi mesiacmi sa nám narodila dcérka Timea – už plnohodnotná Seničanka. Po presťahovaní som ihneď obehal všetky fitká, najviac sa mi zapáčilo vo fitsporte (už terajší HOLYGYM), kde si ma všimol popri cvičení bývalý majiteľ a navrhol mi prácu trénera, keďže som mal viacročné skúsenosti s trénovaním ľudí. Neváhal som ani sekundu a šiel som do toho. Časom sa mi naskytla jedinečná možnosť zobrať túto posilku do prenájmu a podarilo sa mi živiť tým, čo ma baví.

A robíš to dobre! No zastavme sa na chvíľu pri tejto téme. Čo všetko obnáša mať v prenájme fitko? Poprípade skús uviesť výhody a nevýhody.

Medzi devízy by som určite zaradil každodenné stretávanie sa s podobne zmýšľajúcimi ľudmi, robím to, čo ma baví a napĺňa, no v neposlednom rade je to možnosť pomôcť a zmeniť zákazníkom/klientom život. Ako najväčšiu nevýhodu vidím v množstve času, ktorý musím obetovať na chod posilky, pričom je to vždy na úkor mojej rodiny a najbližších.

Ako si sa dostal po to čo robíš? Prezraď tvoj športový background (pozadie).

Mama aj otec sa venovali cvičeniu, takže už ako 6 ročný som sa dostal po cvičenie a listovanie časopisu Muscle&Fitness (časopis plný reklamy a sem tam trocha fitness). Ako každý správny slovenský chalan som hrával aktívne futbal a zároveň aj hokejbal, pričom časom ma kolektívne športy prestali zaujímať a v období puberty som sa zamiloval do fitness a do zdvíhania ťažkých činiek. Začiatky sú ťažké a všetci sme si nimi museli prejsť, a ja som nebol výnimka. Nechával som si radiť od starších,ale bohužiaľ často neskúsených “borcov”, v posilke som strávil pomaly 3 hodiny bez väčších viditeľných výsledkov. Až časom som pochopil, že to nie je len o cvičení, ale hlavne o skúsenostiach a každodennom vzdelávaní. Začal som si študovať odborné časopisy, čítať knihy, články a zúčastnil som sa zopár seminárov. Fitness mi veľmi učarovalo, no zlomový moment bol pre mňa v čase, keď som to začal brať ako životný štýl, a nie voľno-časovú aktivitu.

Som rád, že si spomenul vzdelávanie. Dovolím si povedať, že to je nielen vo fitness svete kľúčové. V čom si myslíš, že robia ľudia najväčšiu chybu v rámci posilňovania/fitness/zdravého životného štýlu?

Ako najväčší problém vidím veľmi veľa nepravdivých a zavádzajúcich informácii. Každý deň vychádza nespočetné množstvo článkov, „zaručených tipov“ ako si vyformovať postavu za pár dní, rôzne zázračné diéty atď. To, čo funguje na jedného nemusí automaticky fungovať i na druhého. Často sa ma ľudia už pri prvom vstupe pýtajú, aký doplnok stravy si zaobstarať, koľko mu potrvá kým uvidí nejaký výsledok. Odpoveď je jednoduchá: Nie je to žiadna veda, je za tým len pot, drina a štipka zdravého rozumu. Žiadny doplnok stravy za Vás neodcvičí.

Presne tak. Žiadne skratky neexistujú. A čo strava? Predsa len výskumy tvrdia, že strava je zodpovedná až do výšky 80 – 90 % za úspech, čo sa týka chudnutia/naberania svalov. Nejaké tipy pre verejnosť?

V stravovaní sa nebránim ničomu novému. Najprv si všetko vyskúšam na sebe, než to budem odporúčať ďalej. Posledné obdobie som vyskúšal novšie metódy IIFYM (if it fits your macro – veľmi zjednodušene povedané by bolo, že za deň máš určitý počet prijatých kalórií, ktorý nemôžeš prekročiť, z čoho máš presný počet bielkovín, tukov a sacharidov) a prerušovane hladovanie (lean gains – 18/6). Rokmi sa mi najviac osvedčilo cyklovanie sacharidov, kde prvé dva dni v týždni prijímam len do cca 50 g sacharidov a zvyšok dopĺňam bielkovinami a tukmi. Tretí deň znižujem bielkoviny a tuky, a naopak zvyšujem sacharidy minimálne na 400g. Toto isté zopakujem, a v nedeľu zjem všetko na čo mám chuť bez akéhokoľvek obmedzovania.

Vidím, že si viac foriem jedenia spojil do jednej. Ako sa hovorí: Najúčinnejšia „diéta“ je tá, ktorú dodržiavaš. Preto je najlepšie si nájsť to, čo vyhovuje tebe a najmä tvojmu životnému štýlu. Na záver by som ťa poprosil radu pre čitateľov, ktorí nevedia, čo ako prvé majú spraviť.

Treba hlavne začať! Začať a vydržať, aj keď nie vždy sa chce a darí. Každý deň nie je nedeľa. Neprestať aj keď to boli, práve vtedy sa do toho treba oprieť ešte viac a prekonať to. Ako sa hovorí: “Život nie je o čakaní, kým prejde búrka, je o tom naučiť sa tancovať v daždi”.

Ďakujem ti veľmi pekne za informatívne odpovede a prajem veľa úspechu v osobnom i profesnom živote.

Senica+ tip č. 1: Najdôležitejšie a zároveň najťažšie je začať! Niekedy začať proste musíš, tak prečo nie dnes? Utekať môžeš tak maximálne pred pani na námestí, ktorá ti ponúka okrem komplimentov aj noviny MY a nie pred novým – lepším životom…

FOTO: www.adamhusek.com

———————————————–
Prečítajte si aj
Karol Kovačič a jeho stáž v USA
Program Kultúrne domu (marec)

V tomto dieli som si pre teba pripravil rozhovor so Seničanom Tomášom Vaculom, ktorého najčastejšie stretneš na futbalovom štadióne. Mladý chalan, ktorý je dôkazom toho, že „ked sa sce, tak všecko sa dá!“.

Ahoj Tomáš, povedz nám niečo o sebe – koľko máš rokov a čo robíš?

Ahoj, mám 25 rokov a momentálne pracujem ako kondičný tréner v klube FK Senica. Som súčasťou realizačného tímu A-mužstva, ale spolupracujem aj s trénermi mládežníckych kategórií.

Vyštudoval si to, čo robíš? Ak áno, kde? Ako ťa pripravila škola do praxe?

Študoval som na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave. Magisterské štúdium som dokončil so špecializáciou fitness, pričom bakalára som mal so zameraním na učiteľstvo telesnej výchovy. Študovať na FTVŠ som sa rozhodol asi v 2. ročníku strednej školy, pretože šport bol súčasťou môjho života prakticky odmalička, a dúfal som, že raz by som sa ním dokázal živiť. Od 8 rokov som hrával v Senici futbal, a prešiel som všetkými mládežníckymi kategóriami, až po U-19. Po skončení aktívnej kariéry v kategórii dorastu a dokončení strednej školy sa stalo pre mňa prioritou štúdium na vysokej škole. Naučené vedomosti sú však jednou stranou mince, a samotná realita – práca v praxi, tou druhou. Z naučeného čerpám, v praxi sa však človek občas presvedčí, že nie všetko je tak, ako hovoria knižné definície.
Žijeme v dobe, kedy pomaly každý deň vychádzajú relevantné štúdie, a bolo by určite nielen neprofesionálne, ale aj hlúpe sa ďalej nevzdelávať, pretože aj stojaca voda hnije. Aká bola tvoja cesta za prácou kondičného trénera v Senici? Mal si aj nejakého učiteľa?

Ako som spomínal v predchádzajúcej otázke, odmalička som hrával futbal v Senici, a tým pádom mám ku klubu blízky vzťah. Ešte počas štúdia, kedy som bol v 4. ročníku na FTVŠ, ma z klubu oslovili, či by som nemal záujem. Bolo to v lete, pred sezónou 2013/2014. V dlhodobej vízii nášho klubu je, aby sa postupne presadilo, čo najviac odchovancov na úrovni A mužstva, čo platí aj na trénerských pozíciách. Mojím “mentorom“ bol kondičný tréner Martin Rusňák, určite jeden z najlepších, ktorého na Slovensku máme, dlhoročný kondičný tréner mužskej futbalovej reprezentácie SR. Veľmi veľa som sa od neho naučil, som mu za to nesmierne vďačný. Momentálne pôsobí popri reprezentačnom výbere mužov SR aj ako kondičný tréner v klube DAC Dunajská Streda.
Prezraď plusy/mínusy trénovania ľudí. Poprípade popíš svoju prácu, aby si aj čitatelia vedeli niečo konkrétne predstaviť pod pojmom kondičný tréner.

Práca s ľuďmi je podľa môjho názoru náročná, no o to viac zaujímavejšia. Z môjho pohľadu najväčší problém zo začiatku bol, že som vekom mladší ako niektorí hráči v kádri. Zo začiatku bolo na mne, aby som ich presvedčil, že svojej práci rozumiem. Práca kondičného trénera pri futbalovom tíme je špecifická. Niektorí si to však mýlia – vôbec to nie je len o dvíhaní činiek. V týždennom tréningovom “mikrocykle“ sa venujeme posilňovaniu maximálne 1x. Aj tam sa však snažím všetky cvičenia čo najviac priblížiť samotnému futbalu. V prípravnom období, napríklad počas zimnej prípravy do plánu zaraďujeme aj objemové tréningy. Silovej zložke sa venujeme v každom tréningu – posilňovanie s vlastnou váhou, rôzne stabilizačné cvičenia a CORE (cvičenia zamerané na stred tela) cviky, využívame i rôzne balančné pomôcky. Futbalista však musí byť pripravený komplexne, nielen po silovej stránke. Jeho pohybové schopnosti, či už kondičné alebo koordinačné – musia byť rozvinuté na maximálnu možnú úroveň.

V čom si myslíš, že robia ľudia najväčšiu chybu, keď sa bavíme o posilňovaní/fitness/zdravom životnom štýle?

Najväčšou chybou ľudí, ktorí sa rozhodnú, že chcú zmeniť svoj životný štýl a lepšie vyzerať je fakt, že si myslia, že sa výsledky dostavia okamžite, najlepšie na druhý deň. Treba byť trpezlivý, a hlavne vnútorne nastavený na to, že chcem niečo dosiahnuť, nevzdávať sa. Je to o odriekaní, nastavení si režimu, či už sa to týka stravy alebo tréningov. Taktiež si myslím, že motivácia je veľmi dôležitá, posúva nás vpred.
Presne tak! Konzistentnosť ruže prináša. Vytrvalosť a odhodlanie nenahradíš žiadnymi novými prevratnými metódami. Ako sa stravuješ? Nejaké tipy pre ľudí?

Ja osobne sa riadim tým, že človek má jesť všetko, ale s mierou. Snažím sa stravovať zdravo, ale nejako extrémne to nepreháňam. V mojom jedálničku nesmie chýbať zelenina a ovocie, ktoré je na dennom poriadku. Hlavnou zásadou je pravidelnosť. Jesť v menšom objeme, aspoň 5x za deň. (Meal timing – rozloženie a množstvo jedál do dňa hrá zanedbateľnú úlohu pri strate tuku/naberaní svalov – Tomáš si našiel niečo, čo vyhovuje jemu z hľadiska životného štýlu a toho sa drží!)
Na záver rady, postrehy pre začiatočníkov, ktorí by radi začali so športom, respektíve pohybom a nevedia ako…

Určite by si mali nechať poradiť od niekoho, kto má skúsenosti. Či sa to týka posilňovania, behania, športu všeobecne.

Senica + tip č. 2: Vytrvalosť a odhodlanie, je to čo rozdeľuje úspech od zlyhania. Nič sa nedeje zo dňa na deň, taktiež aj tých 12 tisíc lavičiek, čo máme na námestí sa neosadili za deň!

FOTO: www.adamhusek.com

————————————————————
Predchádzajucú diely
Seničania radia Seničanom #1 Daniel Žvach

Je druhý týždeň v mesiaci, čo znamená, že som si pre teba pripravil ďalší článok zo seriálu Seničania radia Seničanom. Dnes sa viac dozvieme o Lucii Kóňovej, ktorá je majiteľkou úspešného aerobikového štúdia Let´s Go v Senici.

Ahoj Luci, určite ťa netreba nijako obsiahlejšie predstavovať, no povedz nám niečo o sebe.

Volám sa Lucia Kóňová a mám 28 rokov. Pochádzam z Nitry, no už cez 5 rokov žijem v Senici. Som matkou úžasnej dcérky, ktorá Senicu vníma ako svoj domov.

Čo ty a šport? Aká bola tvoja cesta až k vlastneniu aerobikového štúdia zameraného na Jumping?

Od detstva sa venujem športu. Začínala som so športovým aerobikom, neskôr som sama pracovala v aerobikovom štúdiu v Nitre – ako inštruktorka aerobiku a fitness trénerka detí. Tak ako každý človek má svoje sny, tak aj ja som mala a bolo nim práve vlastné štúdio. Keď som bola po materskej dovolenke a v Senici dovtedy nebolo nič tomuto podobné, tak som sa rozhodla to vyskúšať a radšej ľutovať, že to nevyšlo, ako celý život rozmýšľať, prečo som do toho nešla. V tom období bol Jumping veľkou novinkou. Spravila som si všetky potrebné kurzy a viac neotáľala. Bola som milo prekvapená, aký pozitívny ohlas sa mi vracal naspäť, a aj to ma posúvalo ďalej a motivovalo ma v ďalšej snahe sa zlepšovať a vytvárať lepšie podmienky na cvičenie.
Všetci určite vidia len to dobré, no vieš nám priblížiť aj povinnosti a veci súvisiace s vlastnením, prevádzkou štúdia?

Asi za najväčšiu “obeť“ považujem stratu voľného času, pretože ak sa niečo stane, musím ihneď jednať a zabezpečiť všetko tak, ako má byť na najbližšiu hodinu. Od pravidelnej údržby trampolín, denno-dennou komunikáciou s trénerkami, pravidelné upratovanie priestorov, až po niekoľko desiatok hovorov kvôli rezerváciám za deň. Viesť štúdio je veľmi zaujímavá práca, ktorá ma baví a napĺňa, no ako každá práca s ľuďmi je to náročné, ale ak dá človek do nej aj kus seba a snaží sa byť vždy pozitívny – tak aj výsledky sa dostavia.

Slnko svieti, kúpaliská už finišujú prípravy na tohtoročnú sezónu, čo znamená jediné – čoskoro do plaviek. Prejdime teraz na témy, ktoré zaujímajú asi všetkých. Ako sa stravuješ?

Moje stravovanie je založené na menších porciách zhruba 5x denne. Snažím sa nejesť pečivo, biely cukor, vyprážané jedlá. Jem veľa zeleniny, ovocia, rýb, orechov. Cukor nahrádzam medom. Kravské mlieko sójovým, mandlovým. Hlavne počúvam SVOJE TELO! A samozrejme, že aj zhreším (najmä zmrzlina :-)), čo si neskôr vynahradím tréningom. Okrem Jumpu rada behám, cvičím, plávam, cvičím jógu, korčuľujem, bicyklujem, no nezabúdam na regeneráciu (sauna, masáže).
Ak sa spomenie pojem chudnutie, tak si viacerí predstavia beh (neviem síce prečo). Akú má výhodu jumping oproti behu v rámci chudnutia – straty telesného tuku?

Asi najväčšia devíza je, že je šetrný na kĺby, členky a kolená. Pri jumpingu skáčete na trampolíne, ktorá tlmí celkový dopad, a tým pádom telo nenaráža celou svojou váhou proti napríklad betónu pri behu. Taktiež za jednu z veľkých výhod by som považovala možnosť “vyhrať“ sa a zaskákať si na hudbu, a tak trochu sa vrátiť do detských čias. Oproti behu, kde si trénujeme len kondíciu, tak jumping nám poskytuje aj rozvoj koordinácie, výbušnosti a kontrolu nad celým telom. Jumping sa takisto využíva aj ako HIIT – intervalový tréning.*
*Veeeľmi zjednodušená charakteristika HIIT – (high intensity interval training), kde jeho výhoda plynie v tom, že telo aj PO tomto tréningu má stále zrýchlený metabolizmus – tým pádom páliš tuky aj keď sedíš potom pri TV.
Aká by bola tvoja rada čitateľom, ktorí sa snažia zmeniť svoj život k lepšiemu, poprípade aj zhodiť pár kíl? Čo by si odporučila začiatočníkom?

Veľmi často dostávam otázky od klientov, aby som im poradila, ako si môžu zlepšiť postavu. Vždy odpoviem, že je to na každom z nás, akú cestu si vyberieme. Nie som zástanca diét. Pravidelný pohyb + pravidelná vyvážená strava = zdravý životný štýl.

Čo odporučiť pre začiatočníkov? Asi len to, že nikdy nie je neskoro začať sa hýbať a zdravo stravovať. Mať pevnú vôľu a nebáť sa vykročiť za svojim cieľom. Výsledky sa dostavia, treba zotrvať. Necvič, lebo si myslíš, že musíš, ale preto, že miluješ svoje telo, rešpektuješ ho a chceš aby bolo silné a zdravé.
Senica + tip č. 3: Všetci raz začínali. Nikto okrem teba nerieši, ako vyzeráš a či si začiatočník. Každý jeden si prišiel odcvičiť/odbehať to svoje. Tí, čo to riešia, tam nie sú kvôli cvičeniu – tí sa len prišli čeknúť kvôli facebooku!

FOTO: www.adamhusek.com

——————————————-

Predchádzajúce diely

Seničania radia Seničanom #2 Tomáš Vacula

Na Slovensku máme veľmi veľa šikovných ľudí – to určite už dávno vieš, a inak tomu nie je ani v Senici a jej blízkom okolí. Frederika Ravasa, Jána Májka a Martina Serátora trápila zo začiatku len jediná otázka: Prečo to nevyskúšať? Slovo dalo slovo, a stanovili si cieľ. Cieľ založiť portál, ktorý bude propagovať reštaurácie a ich denné obedové menu. Cieľ menom ProMenu.sk.

S myšlienkou vytvoriť si vlastný portál sa chalani začali pohrávať už koncom minulého roka, no konkrétnejšiu podobu nabrala až zhruba v polovici januára tohto roku. Vytvoril sa portál, kde reštaurácia je pánom svojho profilu, čiže vytvára si vlastný obsah, denné menu, informácie o svojej prevádzke a mnoho iného. Deň 27. 03. 2015 je veľmi dôležitý dátum, pretože okrem zápisu do obchodného registra pod menom MaRaS, s. r. o., tak tejto skupinke ľudí začala ich obchodná činnosť. Po získaní dostatočného počtu reštaurácií v najbližšom okolí prebehne expandovanie do ďalších miest. Jedným z cieľov, je mať reštaurácie pod svojou hlavičkou po celom Slovensku.

Samozrejme vieme, že podobný portál tu už je, no čím sú „iní“? Čím sa odlišujú? Odpoveď je jednoduchá: mobilná aplikácia pre tvoj smartfón, ktorá vie mimo iného si uložiť tvoju favourite „reštiku“ medzi obľúbené, a tým pádom ju uvidíš prioritne medzi ostatnými. Taktiež vyhľadanie reštaurácií pomocou polohy GPS – vyselektuje reštaurácie podľa vzdialenosti k tebe, je viac ako užitočné.

Denno-denne sa pracuje na rozsiahlych update-och stránky pre skvalitnenie služieb. Plánov do budúcnosti majú chalani viac než dosť, ako napríklad pridávanie článkov v rámci zdravého životného štýlu, gastronómií a mnoho iného. Plány a vízie sú enormne odvážne, no ako sa hovorí: „Odvážnym šťastie praje“! Ja stránku navštívim a appku stiahnem, čo ty? Keďže správny článok musí mať aj hashtag, môj by bol: #podporujlokálnych

Michal Králik. To je meno chalana, s ktorým som robil tento mesiac rozhovor do seriálu Seničania radia Seničanom. Mišo dokončuje magisterské štúdium na FTVŠ UK v Bratislave v odbore trénerstvo – špecializácia kulturistika, fitness a silový trojboj. Momentálne trénuje v SportHouse Bratislava a v článku sa dočítaš nielen o jeho powerlifterských úspechoch, no i dvoch stážach vo Fínsku.

Predstav sa nám, koľko máš rokov a čo robíš?

Ahoj, volám sa Michal Králik a onedlho budem mať štvrť storočnicu. Aktuálne dokončujem štúdium na FTVŠ UK a podieľam sa na výskume so seniorskou populáciu trpiacou neuromuskulárnymi ochoreniami. Rovnako som aj web dizajnér, založil som portál Sketcher.sk, no predovšetkým som silový tréner. V anglicky hovoriacich krajinách majú nato dobrý termín, PT (personal trainer) alebo ešte presnejšie je Strenght and conditioning coach.
Si veľmi zaujímavý človek, pretože si dokázal skĺbiť povolanie web dizajnéra a prácu silového trénera. U mnohých nepredstaviteľná kombinácia. Povedz nám prosím ťa viac.

Áno. V poslednej dobe nie je možné tak ľahko niekoho zaškatuľkovať podľa jedného zamestnania. Jedna časť z môjho života je web dizajnér. Vyštudoval som ZSŠ Polygrafickú v Bratislave a táto práca ma stále baví. Ale teba asi zaujíma iná časť môjho ja. Ak sa ideme baviť o športovej časti, tak študujem FTVŠ UK, dokončujem magisterské štúdium v odbore trénerstvo so špecializáciou na kulturistiku, fitness a silový trojboj. Počas štúdia som mal to šťastie, že si moji rodičia mohli dovoliť poslať ma na Erazmus do Fínska a to hneď 2-krát. Za to som im veľmi vďačný, pretože mi to dalo vedomosti, ktoré by som inak získaval veľmi ťažko, ak vôbec. Prvýkrát som bol na Erazme vo fínskom Oulu ako študent so zameraním na medzinárodné učiteľstvo telesnej výchovy. Druhý raz som sa vybral do Fínska už trocha špecifickejšie. Absolvoval som môj prvý internship v neuromuskulárnom výskumnom centre vo fínskej Jyväskyle. Podieľal som sa na skúmaní vplyvu času a poradia cvičenia na svalovú hypertrofiu*,  hormonálnu odozvu a mnoho iného. Testovať  a trénovať asi 70 Fínov v produktívnom veku, ktorí predtým po dlhú dobu nič nerobili. Veľká sranda…

*hypertrofia – z angl. slov. hypertrophy znamená schopnosť zväčšenia/nárastu svalov.

Veľmi zaujímavá práca a skúsenosti, ktoré by si na Slovensku asi len veľmi ťažko získal. Ako si sa dostal po to čo robíš? Aká bola tvoja športová cesta?

Asi som bol neposedné dieťa, lebo som navštevoval veľa rôznych športových aktivít. Najviac si pamätám, že som od mala plával, skúšal som karate, ktoré ma nenapĺňalo. Vo vode som teraz ako doma. Keď nad tým tak uvažujem, tak som vlastne aj tréner plávania. Asi niekedy v 15-tich sa plávanie skomplikovalo, nebol som extra talent a klub sa pomaly rozpadal, tak som prešiel do vedľajšej časti budovy k M. Beerovi, kde začala moja „kariéra“ silového trojbojára.  Tá s miernymi prestávkami a zmenami asociácií pretrváva až do dnešného dňa. Samozrejme trojboju sa venujem rekreačne, občas nejaká súťaž. Držím si stále nejaké slovenské tituly, ale Slovensko je malé, v mojom okolí je skoro každý minimálne majster Slovenska v niečom. Avšak práve vďaka tým pár medailám som mal možnosť prihlásiť sa na FTVŠ práve do špecializácie, akú teraz študujem.
V čom si myslíš, že robia ľudia najväčšiu chybu, keď sa bavíme o posilňovaní/fitness/zdravom životnom štýle?

To je tak komplexná otázka, že by to bolo na knihu. Teda tých kníh je na túto tému napísaných kopa. Najväčšou chybou v celom tomto „priemysle“ je to, že si mnoho ľudí myslí, že jeden kurz im dáva oprávnenie volať sa tréner. Títo nekvalifikovaní, trendoví tréneri ale nevedia, ako vážne poškodzujú zdravie ľudí, ktorí im veria, platia a spoliehajú sa na nich. Ľudia chodia do fitka cvičiť „svaly“, ale to je úplne zbytočné. Načo? V klasickom fitku je skoro každý kulturista, ale nevidel som nikoho, kto by bol na súťaži alebo mal profi kartu. Tak prečo ich kopírovať. Radšej sa sústrediť na „cviky“ alebo skôr pohyby, ktoré v živote človek naozaj využije a urobí si život ľahším. Teraz sú hitom funkčné tréningy. To je ako „BIO“, a „GMO“.  Značka, ktorá predá, ale pritom tomu skoro nikto nerozumie. Odhadnem, že tí tréneri to sami nevedia. Všetko je  fajn, ak sa to stavia na dobrých základoch. Tieto veci odporúčam zdravým ľudom. Ale málo ľudí sa podľa mňa nachádza v určitej trénerskej škále pod pojmom „zdravý“, len o tom ani nevedia, pokým je neskoro. Ja trénujem napríklad minimum ľudí, ktorí prišli za mnou a boli zdraví, pripravení na všetky možné funkčné tréningy atď. Po určitom čase sme sa k tomu dostali, ale netrvalo to dva týždne. Väčšina ľudí chce len schudnúť, pribrať svaly. Odraz v zrkadle ich najviac trápi a nie to, že po jednom poschodí lapajú po dychu. Fitness pre bežnú populáciu by malo byť uvoľnenie z každodennej práce, vyrovnanie disbalancií získaných prácou, životom, predĺženie a zjednodušenie života. Ak bude človek v rovnováhe, potom si telo urobí, čo potrebuje. Obezita je výsledok problému, nie jeho príčina. Preto odstrániť výsledok (tuk) je zbytočné a krátkozraké, keď sa neodstráni naozajstný problém.
Ako sa stravuješ? Aké princípy využívaš ty v strave? Skús len tak informatívne niečo vyzdvihnúť, čo by mohlo čitateľom pomôcť v ich ceste za lepším životom.

Ja vždy hovorím, že zjem všetko, čo nezje mňa. A ak by ma to chcelo zjesť, tak by to bolo o tom, že silnejší/rýchlejší vyhráva. Ja nie som výživový špecialista, ja som silový tréner. Nerád by som radil iným v niečom, čomu sám až tak dobre nerozumiem. Jediné, čím môžem prispieť, je ako to robím ja. V prvom rade nie som zástancom žiadnej diéty ani prípravy stravy na gramy. Pozor, hovorím ale o zdravých ľuďoch! Podľa môjho názoru je podstatné, aby sa ľudia poznali. Počúvali svoje telo. Biela múka je smrť? Cukor je smrť? Skúšajte a pozorujte. Zapisujte si, čo na vás platí, ste viac ospalí po rannej káve? Tak to asi nebude najlepšie… Budíte sa ráno zničení? Niekde bude problém. Máte chuť večer na sladké, tak ste asi cez deň dostatok sacharidov neprijali… Keď ja mám chuť na sladké… dám si sladké. Ale vyberám si potraviny, ktoré konzumujem. Každý si musí nájsť svoju cestu. Všetci sme jedineční, a preto každý by mal jesť to, čo sa hodí práve jemu.

Veľmi som sa pobavil na výroku biela múka/cukor je smrrrrť, pretože ľudia aj v tomto tisícročí tomu veria. Dezinformácie sa nachádzajú na každom kroku. Na záver rady, postrehy pre začiatočníkov, ktorí by radi začali so športom/fitnes ale nevedia ako…

KISS – keep it simple stupid (v jednoduchosti je krása). Stres v  športe nie je dobrý. Ak niekto začína so športom začnite radšej menej, ale stabilne. A urobte si z toho zábavu, súťaž alebo stávku. To vám pomôže sa držať a vytrvať.  Počúvajte svoje telo, starajte sa oň, lebo máte iba jedno a nedá sa vymeniť! Ako jeden múdry človek povedal: „Ak nemáte čas na prevenciu, budete si musieť nájsť čas na chorobu. Toto platí pri jedle, alkohole i pri fyzickej aktivite.“

Tip Senice +: Nevykonávaj ihneď zložité cviky a nič neuponáhľaj. Najskôr si vybuduj základy, to platí pri fitness, strave i obyčajnom pohybe. Nemôžeš chcieť zabehnúť ihneď 10 km, keď sa spotíš už pri pohľade na svoje bežecké topánky.

FOTO: www.adamhusek.com

——————————————-

Predchádzajúce diely

Seničania radia Seničanom #3 Lucia Kóňová

Category Seničania radia Seničanom

Redakčný team Senice + sa Vám snaží prinášať informácie z diania v Senici a jej blízkom okolí, či už ide o koncerty, vystúpenia, párty alebo športové podujatia. Každý týždeň si môžeš prečítať rozhovory plné zážitkov so zaujímavými ľuďmi, ktorí napríklad vycestovali za hranice alebo si necháš poradiť od osôb, ktorí venovali väčšiu (ak nie celú) časť svojho života športu. V rubrike umenie očami Seničanov sa okrem iného dozvieš aj o neľahkej ceste umelca na Slovensku. Najnovšie nám pribudla kategória pod názvom “finančný prehľad”, ktorá ti snáď určite ušetrí nejaké to eurko. Zámerne som nespomenul nosný pilier webu = podporuj lokálnych. Dnes to bude článok o podpore lokálnych, ktorí to potrebujú asi najviac. Tí, ktorí by bez Vás nemohli fungovať. Obetaví ľudia z Útulku Senica.

Útulok Senica bol zriadený za spoluúčasti Mesta Senica za účelom starostlivosti o opustené, túlavé a týrané zvieratá v areáli bývalých kasárni (Železničná 1542), kde je vyhovujúci priestor na ubytovanie a  venčenie psov. Prevádzkovateľom útulku je od roku 2006 nezisková organizácia Cerberus, ktorá útulok spravuje po technickej stránke a zabezpečuje základnú starostlivosť o psíkov a mačky. Finančný príspevok od mesta je teda použitý na základný chod útulku: mzdu a odvody správcu, poistné, vodné, stočné, odpady a kanalizáciu, elektrinu, telefón, BOZP, revízie a základné veterinárne úkony. Areál útulku je rozdelený na 3 sekcie – na karanténnu časť, kde sa prijímajú noví psíci, ktorí musia prejsť povinnou týždennou karanténou, časť útulku s kotercami, skladom na krmivo, kanceláriou a časť vyhradená na venčenie psov. O psíkov v útulku sa stará správca útulku s tímom dobrovoľníkov. Správca  má na starosti základné ošetrenie psov, kŕmenie psov, čistenie kotercov, spoluprácu s Mestskou políciou pri prijímaní psov do útulku. Dobrovoľníci svojou pomocou zabezpečujú všetko potrebné, aby psík v útulku pobudol čo najkratší čas a aj počas tohto času bol jeho pobyt čo najmenej stresujúci a psík dostal okrem stravy a ubytovania aj všetky potrebné veterinárne úkony a následne bol ponúknutý na adopciu.

Po tom, čo sme si zhrnuli základné informácie, by Vás asi zaujímalo, ako im dokážete pomôcť. Pomôcť sa dá rôznymi spôsobmi:

1. Finančne:        č. účtu 2761583553/0200
–                            IBAN: SK75 0200 0000 0027 6158 3553
–                            swift: SUBASKBX
–                            názov účtu: Cerberus – Útulok Senica
1.1 Finančne:      2% z dane
2. Materiálne:      darovaním jedla v podobe granúl, obojkov, hračiek pre psíkov, búd atď.
3. Osobne:          poskytnutím dočasnej opatery, či návštevou útulka a zobrať psíka na prechádzku.

No určite najväčšia pomoc, ktorá je na nezaplatenie je adopcia štvornohého miláčika do rodiny. Momentálne sú k dispozícii títo psíkovia a mačičky na adopciu. Samozrejme sú aj určité podmienky pri adopcii, no to už bude len malá prekážka medzi Vami a novým členom rodiny.
Útulok je otvorený každý deň od 09:00 – 17:00 hod, v tomto čase sa tam vždy nachádza správca, ktorému stačí ukázať občiansky preukaz, a s ktorýmkoľvek psíkom sa môžete vydať na prechádzku. Správca útulku Vám taktiež vie poradiť – kam sa psík hodí, či na byt alebo skôr na dom, aké je to plemeno, poprípade jeho vzťah k druhým psom/fenám. Je k dispozícií i telefónne číslo /0914 112 125/, na ktorom si môžte zistiť mnoho informácií ešte pred vstupom do útulku.

Dobrovoľníci z útulku sú veľmi aktívni, čoho sú dôkazom aj mnohé usporiadané akcie a podujatia, ktorými sa snažili dostať viac útulok do povedomia, a tak získať viac domovov pre opustených psíkov. Sám som sa ich pár zúčastnil a musím povedať, že boli zvládnuté viac než profesionálne. Od hromadných venčení, cez fotenie a predaj kalendárov až po benefičné koncerty. Najbližšie si pre nás prichystali event s názvom Adopčný DeŇ2_015 – Lásku musíš cítiť, ktorý sa uskutoční v areály útulku Senica, dňa 20. 06. 2015 v čase medzi 10:00 – 16:00 hod. Okrem exkurzie po útulku bude zabezpečené občerstvenie, v ktorom sa môžeš osviežiť, najesť a kultúrne sa vyžiť počas vystúpenia špeciálneho hosťa.

Podporujte lokálnych! Podporujte lokálnych, ktorí si bez Vašej pomoci nevystačia. Či už si adoptujete psíka, zúčastníte sa adopčného dňa, alebo zoberiete jedného z nich na prechádzku, tak spravíte dobrý skutok, ktorý nezostane nepovšimnutý. Každý Váš cent rozhoduje a hlavne viete kde Vaše peniaze skončia! Verte mi, smerujú do dobrých rúk.

Športový nadšenec, ktorý má v obľube hokej i futbal, si môže mydliť ruky. TJ Koválov sa rozhodol zopakovať úspešnú akciu s názvom „Hokejky na tráve” a zorganizovať tak už v poradí štvrtý ročník tohto podujatia. Dňa 04. 07. 2015 v čase o 17:00 h (SEČ) bude dokonale pokosený trávnik na futbalovom ihrisku v Koválove hostiť také mená ako Šúrek, Mikušovič, Braňo a Juro Rehušovci, Edo Šimek, Martin Ondrovič, Tomáš Beňa, špílmacher Matúš Herda, no i rodený zabávač Marek Peksa, ktorý výnimočne nezaujme pozíciu bránkara. Medzi najväčšiu posilu a strelca sa jednoznačne pasuje René Jarolín, ktorý nemá problém dať gól aj zo zaplneného bufetu s kofolou v ruke. Ako som už avizoval brankárska jednotka nebude Marek Peksa, ale čerstvý postupujúci do Fortuna ligy Andrej Fišan, ktorý už určite vytriezvel z postupových osláv. Proti hokejistom/bývalým hokejistom nastúpi celok TJ Koválov, ktorý sa určite nedá zahanbiť pred náročným okom a štipľavým jazykom domáceho diváka.

K dispozícií bude taktiež občerstvenie v podobe piva, alkoholických i nealkoholických nápojov. O spokojnosť chuťových kanálikov sa ti postará domáci srnčí guláš. Vstupné je symbolické 1 ,- € (ženy, deti a dôchodcovia majú vstup zadarmo). Pošuškáva sa, že ak potvrdíš účasť na fb evente, tak Mišo Šúrek si s tebou spraví selfie a Maťo Ondrovič urobí stojku na hlave (za pokus to stojí)!

Nedbaj a prídi podporiť a pozrieť sa na emócie v pohybe od chalanov, čo boli a sú pre Senicu plus!

Už zajtra, teda v utorok 30. 6. 2015 o 17:00 hod. sa uskutoční v DAV-e diskusný večer na aktuálne témy v spoločnosti a vo svete so slovenským historikom, politickým a mediálnym analytikom, vysokoškolským učiteľom, publicistom a občianskym aktivistom Eduardom Chmelárom, rektorom Akadémie médii v Bratislave.

Eduard Chmelár sa vo svojom vedeckom záujme sústreďuje na dejiny, médiá a globalizáciu. Je autorom námetu a scenára cyklu historických dokumentov Magická osmička (STV, 2008) a autorom námetu oceneného filmu Slovenské národné povstanie 1944 (STV, 2009). V októbri roku 2008 získal jednu z troch finálových nominácií na Cenu Európskeho parlamentu za žurnalistiku, čo sa doteraz nepodarilo žiadnemu slovenskému novinárovi. V roku 2009 bol nezávislým kandidátom do Európskeho parlamentu na listine Strany zelených.

Organizátorom tohto podujatia je mimovládna organizácia Zjednotení za mier.
cover photo from im.tiscali.cz

Dnes sa dozvieme viac o talentovanej tanečníčke, choreografke a tanečnej lektorke menom Silvia Ravasová. Silvia pôsobí už zopár rokov v Prahe, kde sa jej okrem mnoho úspechov v tanečnom svete podarilo i vybojovať si miesto na Európskom turné Kanyeho Westa!   

Ahoj, predstav sa čitateľom, koľko máš rokov a čo robíš? 

Ahoj, moje meno je Silvia Ravasová, mam krásnych 26 rokov a čo robím? Tak pôsobím v Prahe už takmer 7 rokov, kde sa venujem tancu na profesionálnej úrovni, čo znamená, že tancujem na shows, tvorím choreografie, vediem vlastné lekcie, ktoré mám momentálne v tanečnom štúdiu Stage Praha a Centrum Tance. Taktiež som súčasťou tanečnej skupiny Projekt AWA (ArtWithAttitude), s ktorou okrem tanca aj tvoríme eventy, kde sa snažíme prispieť našej komunite a posúvať hranice tanca. Za zmienku určite stojí posledná akcia pod názvom Urban Culture Games. V rámci týchto akcií mám za úlohu ich koordináciu a réžiu. Mám i prácu na plný uvázok v odbore online marketingu. V podstate som freelancer, robím čo ma baví, čo milujem a čo som vždy chcela robiť! Všetko, na čom sa podieľam robím s nadšením, presvedčením a viem, že to má zmysel, lebo inak by som toho toľko nezvládala  No podľa mňa najdôležitejšie je, sa obklopiť ľuďmi, ktorí majú rovnaké zmýšľanie a podobné ciele – čo mne sa podarilo, a za čo som nesmierne vďačná.
Ako dlho sa venuješ tancu? Keďže si Seničanka, tak si určite navštevovala Scream alebo Sonny. Či sa mýlim? Aké boli tvoje ďalšie športové/tanečné kroky?

Tancovať som začala vo svojich cca 7 rokoch (už si presne nepamätám). Moje tanečné začiatky sú späté so skupinou Scream Senica, kde som začala objavovať krásy tanca. Vďaka Screamu som precestovala kus sveta, spoznala veľa zaujímavých ľudí a vyhrala niekoľko súťaží, no hlavne som objavila časť seba. Po maturite som sa presťahovala kvôli štúdiu do Prahy, no hlavný dôvod bol tanec, pretože som v ňom chcela pokračovať, zdokonalovať sa a pôsobiť na profesionálnej úrovni. Začala som tvrdo trénovať, navštevovať rôzne lekcie a workshopy. Všetky peniaze čo som zarobila som investovala iba do tanca. A stálo to za to, pretože postupne sa mi to začalo vracať :). Pôsobila som v skupinách A-Force Praha, v IF Dance Group u Qaši a nakoniec u Yemihov JAD Dance Company, kde som bola približne 5 rokov. Túto skúsenosť si vážim najviac, pretože mi aj najviac dala. U Yemiho som sa prepracovala od pozície tanečníčky, cez tvorbu choreografií, réžií, až po tvorbu a realizáciu rôznych eventov.
Keďže tieto interview sú viac zamerané na rady čitateľom, tak by ma zaujímali  tvoje lekcie, ktoré poskytuješ širšej verejnosti. Prezraď aké to je trénovať ľudí?

K trénovaniu ľudí, teda k tanečným lekciám som sa dostala asi pred piatimi rokmi. V mojom prípade rozlišujem prístup na lekciách podľa úrovne študentov, tzn. začiatočníci, pokročilí, profíci. Z toho následne vyplýva náročnosť lekcie (náročnosť prvkov, no i kondičný fond jedincov). Na svojich lekciách sa vždy snažím predať im čo najviac, no taktiež okrem zatrénovania si, je veľmi dôležité sa popri tom i zabaviť. Klientom sama vravím, že ak odchádzajú z lekcie so “suchým” tričkom, nech im na recepcii vrátia peniaze :). Pre mňa tanec = radosť, ktorá ma nabíja a dáva mi energiu do ďalších aktivít. To sa snažím docieliť aj u klientov. Na lekciách som si všimla, že často ľudia chodia a trápia sa “variačkami”, kedy majú plnú hlavu problémov a nemôžu sa koncentrovať. V dnešnej dobe chcú všetci schudnúť, preto som si musela upraviť hodiny a vymyslieť vlastný koncept lekcií Dance&WorkOut!, kde kombinujem rôzne tanečné štýle (street dance, latino, dancehall…) s posilňovaním a naťahovaním celého tela. Lekcie sú pre všetkých, ktorí sa chcú dostať do kondičky a neboja sa spotiť a zamakať si.

Prejdime teraz trošku na tému zdravie. V čom si myslíš, že robia ľudia najväčšiu chybu, ak sa bavíme o chudnutí/strate tuku?

Tak ja nie som žiadny fitness expert, taktiež ani ním nechcem byť. Ja ako najväčší problém vidím,  že veľa ľudí sú extrémisti. Buď postavu, stravu a cvičenie riešia moc alebo vôbec. Ja si myslím, že každý by si mal nájsť to svoje, čo platí pri cvičení aj pri stravovaní. Taktiež rada zhreším, ale snažím sa všetko konzumovať s mierou!
Som rád, že si túto tému sama začala. Ako sa stravuješ ty?

Obľúbila som si raňajkovať proteinový nápoj alebo ovocné šejky. Snažím sa jedávať pravidelne a vytvoriť si určitý zvyk, ale priznávam sa, že keď mám toho viacej (napríklad tesne pred eventom), tak som rada, že sa najem. Snažím sa, aby som mala v taške vždy fľašu s čistou vodou a niečo malé na jedenie. Pre mňa najdôležitejšie je dodržiavať pitný režim a nehladovať – vtedy nebudete mať chuť sa ani prežierať.

Na záver rady, postrehy pre začiatočníkov, ktorí by radi začali s tancom/športom/fitness a nevedia ako… 

Nech zahodia lenivosť, hanblivosť a hlavne myšlienkové pochody typu:

– už je neskoro začínať,

– stojí to veľa peňazí,

– to sa nikdy nenaučím,

– všetci sa na mňa budú pozerať a sa mi budú smiať.

Bullshit!! Jediné čo nám bráni v zlepšovaní a posúvaní samých seba sme len my!
!!!Bonusová otázka!!!
Ako som už na začiatku článku spomenul, tak ste spolu s Mel ako jediné Slovenky vystupovali na turné Kanyeho Westa v roku 2011. Ako sa ti to podarilo? Ako si ťa vybral?

Dostala som sa tam práve vďaka spolupráci s Yemim, u ktorého som tancovala. Yemi sa stal jeho choreografom, okrem klipu Runaway, choreografoval SNL a jeho vystúpenie na Coachelle. Potom bolo ohlásené Európske Turné, kde oznámili, že budú vyberať tanečnice z Európy. Keďže bol kasting u nás v štúdiu, tak som to išla vyskúšať. Na castingu nás bolo cez 100, a vyberali (už si presne nepamätám) asi 14 – 15 tanečníc. Casting prebiehal klasicky – fotenie, predstavovanie, učenie sa choreografie na song Lost in the world a následne freestyle na skvelý song Runaway. Celý kasting bol nahrávaný pre producentov v USA, ktorí si to následne pozreli. Za pár týždňov mi prišla odpoveď, že ma angažujú. Samozrejme ma to veľmi potešilo (skákala som až po strop, ale pokým som nesedela v lietadle tak som tomu stále neverila). Mali sme celkovo 8 koncertov, prvý bol v Portugalsku a posledný v Poľsku. Bolo to neuveriteľné a pre mňa to bol určite splnený sen! Mám neuveriteľné množstvo zážitkov, od trémy pri prvom koncerte až po tancovanie na stage s Princom!!! Stáť a doprevádzať takého umelca ako je Kanye, je neuveriteľný pocit, na ktorý nikdy nezabudnem!
Tip Senice +: Slová, ktoré si počúval už ako dieťa, že si jedinečný, sú predsa len pravda! Neexistujú dva identické typy ľudí z hľadiska metabolizmu, ukladania tuku… Nájdi si, čo vyhovuje tebe/tvojmu životnému štýlu a pamätaj – jediná fungujúca “diéta” je tá, ktorú dodržiavaš!

FOTO: www.adamhusek.com

————————————–

Predchádzajúci diel

Seničania radia Seničanom #4 Michál Králik

Všetky články Seničania radia Seničanom

Túto sobotu (25. 07. 2015) sa môžme tešiť na v poradí už 6. ročník pretekov dračích lodí o putovný pohár primátora Senice.  Preteky začnú o 12:00 h, pred ktorými sa súťažiace týmy prostredníctvom rozplavby budú môcť zoznámiť, ako s pádlami, tak i s loďou a kormidelníkom. Ako sprievodný program vystúpi duo IMAGINE, YANTAR, headliner Divokej Bill, Hely(#podporujlokálnych) a Paulie Garand. Ani tento rok nebude chýbať veľkolepý ohňostroj, ktorý bude zosynchronizovaný s hudbou a ponúkne tak nevšedný zážitok. Samozrejme sa nezabudlo ani na najmenších v podobe Disney olympiády a BMX – Skate kids school. V rámci dračích lodí sa uskutoční i BMX JAM KUNOV 2015, kde prisľúbili účasť i viacerí profíci, s ktorými si budeš môcť zajazdiť na max rampe.

Oproti minulému roku jedna zmena predsa len nastala – vstupné. Cena vstupenky na mieste je pre dospelých 8 ,- €, respektíve 5,- € v predpredaji. Pre deti do 140 cm a dôchodcov nad 62 rokov bude vstupné predstavovať sumu 4, – € (2,5,- € predpredaj).  Ku výške vstupného a vôbec k jeho zavedeniu bolo už čo-to na sociálnych sieťach povedané, no treba si uvedomiť, že bez vstupného by táto akcia nebola vôbec zorganizovaná (subjektívny názor autora článku). Vstupenku v predpredaji si môžeš zaobstarať tu alebo v informačnej kancelárií INFOSEN na Námestí oslobodenia.

Zimný štadión v Senici bude už túto sobotu (01. 08. 2015) dejiskom nezvyčajných športových výkonov na túto lokalitu, kde prím nebudú hrať hokejisti, no svoj talent a zapálenie pre pohyb nám ukážu nadšenci jumpingu. Senický LETS´ GO team okolo Lucky Kóňovej sa postará o nezabudnuteľný zážitok, no aby toho nebolo málo na pomoc si zavolali špeciálneho hosťa Miroslava Bielčika a master trénerku Katarínu Kováčikovú. V čase od 14:00 – 18:00 hod sa môžeš prísť nabiť pozitívnou energiou a povzbudiť všetkých účinkujúcich. Celá akcia vyvrcholí štedrou tombolou.

Dračie lode sú už minulosť, príď sa pozrieť na toto zaujímavé podujatie a určite neoľutuješ.  Ak stále váhaš akou športovou aktivitou sa vymaniť z letargie – jumping je tá správna voľba. Ak sa rád pozeráš na tancujúce krásne ženy – jumping je tá správna voľba. Ak už dôvod tvojej návštevy bude akýkoľvek, vidíme sa tam.

Mesiac august zatiaľ patrí okrem neznesiteľných horúčav a konečne dažďu i Marike Salajkovej, teda minimálne v rámci nášho najnovšieho dielu Seničania radia Seničanom. Marika je majiteľka a zároveň aj jedna z trénerov v Sali fitness. V následujúcich riadkoch budeš mať možnosť okrem športovej stránky sa i dokonca dozvedieť viac o jej pobyte v zahraničí.

Ahoj, prosím ťa predstav sa čitateľom a v skratke nám povedz, čo robíš.

Ahojte, volám sa Marika Salajková, mám 26 rokov a venujem sa ľuďom, ktorí majú záujem sa o seba starať a makať na sebe. Vlastním fitnesscentrum, ktoré je zamerané na funkčné tréningy. Ide o fitko, kam ľudia prídu buď na skupinový tréning, alebo na osobne dohodnutý súkromný tréning.

Aké boli tvoje prvé športové kroky, respektíve ako prebiehala tvoja cesta až k vlastneniu vlastného fitka?

Už od mala sa venujem športu a pohybu, pričom som skúsila snáď každý jeden šport. No už pár rokov sa moja púť zastavila pri kruhových tréningoch, čiže také spojenie všetkých športových pohybov dohromady. Moja história kruhových tréningov siaha až do strednej školy, kde som si sama formovala tréningy. Vycestovanie do zahraničia bol len ďalší bonus, kde som sa mohla naučiť veľa nových vecí. Rok som strávila v Londýne, kde som študovala a zároveň sa starala o deti. S kamarátkou sme sa zapísali do fitnesscentra, kde s mojou pomocou sa jej výrazne zmenila postava. O rok som si naplánovala cestu do USA. V Amerike je úplne iný svet a to, čo je tam teraz, to k nám príde až o pár rokov. Tak isto je to aj s cvičením, tréningy s vlastnou váhou alebo s funkčnými pomôckami tam fičia vo veľkom. Vidieť ako to tam funguje a aký je rozruch okolo pohybu, celkovo mi otvorilo oči a mojím príchodom späť na Slovensko som si bola istá, že raz budem mať aj ja fitnesscentrum, kde sa budú viesť kruhové tréningy. Tak sa aj stalo…

Ako som už vyššie spomenul, si aj trénerka. Čo to pre teba znamená? Ako vnímaš ty trénovanie?

Myslím si, že pre túto „prácu“ som sa narodila. Milujem to, čo robím a keď vlastnú prácu berieš ako hobby – je to viac než perfektné. Trénovanie beriem ako veľký relax, i keď nie je to vždy ľahké, predsa ľudia sú rôzni. Vždy vkladám 100% do každého tréningu a to isté očakávam aj od svojich klientov. Pri skupinových tréningoch je skvelé vidieť, ako rovnako ťahajú za jeden povraz, podporujú sa a pritom súperia medzi sebou. Tomu sa hovorí dobre odmakaný tréning. To isté viac-menej platí pri súkromných tréningoch. Vidieť, že ich to baví a pýtajú si viac a viac tréningov, je úžasné.

Už v predchádzajúcich dieloch sme mali možnosť spoznať viaceré zaujímave osobnosti, ktoré zároveň ako i ty vlastnili fitká. Čiže aj pri tebe ma zaujíma, čo obnáša byť sám sebe “šéfom”?

Vždy zabezpečiť, aby všetko fungovalo tak, ako má, a tým nastala 100% spokojnosť klientov. Som tu pre nich. Vždy chcem docieliť  u klientov pocit zadosťučinenia a samozrejme, aby odchádzali poriadne zničení domov, no s úsmevom na tvári. Viesť fitko obnáša aj veľmi veľkú zodpovednosť – zabezpečiť všetky veci nielen po materiálnej stránke. Je dôležité sa stále venovať jeho chodu, vzdelávať sa a stále sa posúvať vpred.

Vrhnime sa na otázky, ktoré určite obohatia čitateľov a pomôžu im v púti za krajším a hlavne zdravším telom.V čom si myslíš, že ľudia robia najväčšiu chybu ohľadom posilňovania/zmeny životného štýlu?

Pre človeka je dôležité, aby sa venoval športu, ktorý ho baví. Bodka. Iba tak ho bude robiť rád a môže byť úspešný. Veľa ľudí rýchlo začne a aj veľmi rýchlo skončí. Ono človek, keď to nemiluje a nemá k tomu vzťah, nikdy nenájde ten význam, prečo to robí a prečo v tom chce aj naďalej pokračovať. Veľa ľudí cvičí zle a je veľmi dôležité si zaobstarať trénera, ktorý by im mal vysvetliť, ukázať, naučiť a vzbudiť záujem, aby znova ľudia prišli.

Ako sa stravuješ ty? Nejaké rady/tipy?

Každý je iný = na každého niečo iné funguje. Môžem len poradiť, čo na mňa zaberá, teda akým spôsobom sa ja stravujem. Vyhýbam sa múke, rafinovanému cukru, nepijem sladené nápoje a viac ako rok som na delenej strave. To znamená, že jem buď mäso/ryby a zelenina, alebo ryža a zelenina. Treba si variť viac doma. Keď v reštaurácii je napísane fitness jedlo neznamená, že to jedlo je fakt skutočne zdravé. A hlavne, človek musí chcieť a nastaviť svoj mozog na zdravú stravu, je zbytočné si dať vypracovať jedálniček, ktorý vydrží držať mesiac. Zdravá strava musí byť jeho životný štýl a nie diéta. (Nejestvuje žiadny univerzálny stravovací plán – toto funguje u Mariky, preto by si mal každý jednotlivec nájsť, čo vyhovuje jemu – pozn. red.)

Na záver čo by si poradila začiatočníkom? Ako začať s cvičením/športom/pohybom?

Treba si stanoviť cieľ, ktorý vážne chceme dosiahnuť. Byť pripravený podstúpiť námahu, investovať čas a chuť do cvičenia – iba tak ľudia môžu byť úspešní. Treba nájsť lásku v to, čo robíme. A to je tak so všetkým.

Tip Senice +:  Žiadne zázračné potraviny či tréningové programy neexistujú. Drina a vytrvalosť delia úspešných od priemerných. Skratky v tvojej ceste za zdravším životom nehľadaj, pretože ako i v živote platí – veľakrát ťa dotyčná skratka posunie nie na začiatok, ale ešte dozadu v tvojom progrese. 

——————————————————

Predchádzajúci diel

Seničania radia Seničanom #5 Silvia Ravasová

Všetky články Seničania radia Seničanom

Čo má spoločné trénovanie detí v ľadovom hokeji a edukácia, respektíve príprava colníkov na čo najlepší výkon svojho povolania po fyzickej stránke? Na prvý pohľad dve nespojiteľné povolania vykonáva jedna a tá istá osoba – Martin Ondrovič. Bývalý úspešný hráč HC Dukly Senica momentálne odovzdáva svoje skúsenosti mládeži na ľadovej ploche a colníkom v telocvični.

Ahoj Maťo. Prosím ťa predstav sa nám, koľko máš rokov a čím sa momentálne živíš?

Ahojte, volám sa Martin Ondrovič, mám 27 rokov a pracujem na Colnom úrade Trnava ako inštruktor telesnej prípravy. Popri zamestnaní sa taktiež venujem trénovaniu detí v hokejovom klube HK 91 Senica.

Potreboval si na výkon svojho povolania vysokú školu? Ak áno, čo si vyštudoval a myslíš si, že práve dosiahnuté vyššie vzdelanie ti pomohlo ďalej v kariére?

Vyštudoval som Fakultu telesnej výchovy a športu v Bratislave so špecializáciou na trénerstvo ľadového hokeja a učiteľstvo telesnej výchovy. Vysoká škola nie je ani pri jednej z dvoch už vyššie spomínaných činností podmienkou. Vieš, ako sa hovorí, vysoká škola nie je patent na rozum. Človek do istej miery dokáže čerpať z vlastných skúseností a zážitkov, no na druhej strane vždy je len plus mať aj odborné vedomosti, o ktoré sa vždy môžem oprieť.
Prezraď nám, čo pre teba znamená trénovanie? Aký je rozdiel medzi trénovaním detí a prípravou dospelých na výkon svojej profesie, ktorí telesnú prípravu majú povinnú v rámci svojho zamestnania?

Ťažká otázka… Každý človek je iný. To platí aj pri dospelých v práci alebo deťoch na ľade. Iné povahy, iné záujmy, iné pohybové základy, atď. Ja osobne sa snažím o navodenie dobrej atmosféry počas hodiny,  či už sa jedná o telesnú prípravu colníkov alebo ide o tréning mojich menších zverencov. Dospelí ľudia i deti, ak sa niekde cítia fajn a užívajú si to, tak sa veľmi radi vrátia a nepovažujú to iba za tzv. “nutné zlo”.

My sa už poznáme zopár rokov a viem, že si hrával celý život hokej, ale prezraď čitateľom aké boli tvoje ďalšie (športové) kroky. Bol to vždy iba hokej? A ako si sa vlastne dostal po prácu inštruktora telesnej výchovy na Colnom úrade Trnava?

Čo sa zamestnania týka, tak som sa dozvedel o voľnom mieste → poslal žiadosť spolu so životopisom → fyzické/psychické testy → osobný pohovor → prijatie do zamestnania. S trénovaním to bolo pre mňa prirodzené. Počas vysokej školy som musel absolvovať prax v hokejovom klube, samozrejme som si vybral klub, v ktorom som vyrástol nielen po hokejovej stránke.  Začal som vypomáhať pri najmenších deťoch, ktoré sa s hokejom a korčuľovaním ešte len zoznamujú. Práca a zároveň poslanie ktoré ma chytilo, baví a napĺňa. Pri deťoch som už približne 6 rokov. A športové kroky? Hokej som prešiel v Senici od najmenších prípraviek až po A-mužstvo v HK 91, resp. Dukle Senica. Po tom, čo som sa zamestnal, sa športu venujem viac-menej iba rekreačne – hrám futbal za Kunov, senickú ligu vo futsale, a s partiou bývalých hokejistov a kamarátov skalickú amatérsku hokejovú ligu. Až teraz si tak uvedomujem, že je toho nakoniec aj dosť
Aby sme sa držali formátu týchto rozhovorov, v čom si myslíš, že robia ľudia najväčšiu chybu keď sa bavíme o zmene životného štýlu?

Neviem ako by som to najlepšie povedal a zároveň nikoho neurazil. Mám taký pocit, že ľudia chodia do posilňovne alebo vykonávajú hocijakú inú športovú aktivitu len kvôli tomu, že to dnes robia všetci, alebo že to povedal týpek v telke. Nepôjdem predsa do posilky dvíhať železo keď ma baví behať po Kunovskej priehrade alebo napríklad skákať na trampolíne. Rob čo ťa baví!

Veľmi pekne povedané. Súvisiaca otázka s predchádzajúcou problematikou – ako sa stravuješ? Nejaké tipy pre ľudí, ktorí nevedia ako si poradiť so stravou?

Musím sa priznať a ihneď na začiatok povedať, že rád jem. Veľmi rád. Stravujem sa teda absolútne normálne bez akýchkoľvek obmedzení. Nikdy som nedržal žiadnu diétu a ani si nič neodopieral. Som vychovaný tak, aby som zjedol všetko. Ja tvrdím, že je každého osobná vec čo do seba pchá, pretože je to len jeho telo, tým pádom jeho problém. Samozrejme, iná vec je zdravotný aspekt tejto veci. Ja mám to šťastie, že ľúbim všetko. Ak by som však mal dať neaké to odporúčanie, tak jesť striedmo, vedieť kedy je človek fyzicky plný a všetko s mierou.
Ešte kým sa s tebou rozlučím, vieš poskutnúť na záver rady pre začiatočníkov, ktorí by radi začali so športom, no nevedia ako?

Pozrite, na to aby sa človek začal hýbať nemusí byť žiadny génius, stačí iba chcieť. Napadá mi preto iba jediná rada, ktorú som už spomínal – ľudia robte to, čo vás baví. To platí nielen v športe, ale aj celkovo v živote. Ideálne je nájsť skupinu ľudí s rovnakými záľubami, potom je to všetko omnoho ľahšie.

O slovo sa nám hlási ďalší študent fakulty telesnej výchovy a športu v Bratislave (FTVŠ UK). Tentoraz máme možnosť sa bližšie zoznámiť s úspešným, mladým a talentovaným plavcom, ktorý robí dobré meno nielen Slovenskej republike ako člen reprezentačného tímu v motýliku na 50 a 100 m, ale hlavne našej malej Senici.

Ahoj Juri, prosím ťa predstav sa nám a zároveň skús nám povedať niečo o sebe.

Ahojte, zdravím čitateľov Senica Plus, mám 21 rokov a od malička sa venujem športu. Avšak, prioritou je pre mňa plávanie, ktorému sa venujem už vyše 15 rokov. Aktuálne pretekám za plavecký klub VŠK FTVŠ UK Bratislava (vysokoškolský klub fakulty telesnej výchovy a športu univerzity Komenského Bratislava). Zároveň som študentom tretieho = bakalárskeho ročníka na Fakulte telesnej výchovy a športu UK v Bratislave so špecializáciou na kondičné trénerstvo vo výkonnostnom a vrcholovom športe.
Som rád, že si spomenul vysokú školu. Priblíž nám viac tvoje štúdium, respektíve čo si môže laik predstaviť pod pojmom kondičné trénerstvo?

Ako som už uviedol, mám zameranie na kondičné trénerstvo vo výkonnostnom a vrcholovom športe, čo jednoducho znamená rozvoj kondičnej pripravenosti u športovcov, ktorí to k výkonu svojho športu potrebujú. To platí pri kolektívnych i individuálnych športoch. Jedinečnosť tohto zamerania tkvie predovšetkým v rozvoji vytrvalostných, silových, rýchlostných a nadväzujúcich schopností, ktoré sú limitujúce pre dané športové odvetvie a ich následný rozvoj. Pri nešportovcoch kladieme dôraz na zdravší životný štýl a zdravie jedinca. Väčšina ľudí začína dbať o svoje zdravie, až keď je neskoro. Ako sa hovorí, prevencia je vždy lepšia ako akákoľvek liečba. Vyznávam názor, že len človek, ktorý má komplexné poznatky a skúsenosti z lekárskych, kinantropologických, humanistických či edukologických vedných disciplín, vie správnym smerom usmerniť svojich zverencov, čomu sa bohužiaľ realita častokrát vymyká a “starostlivosť” o ľudí je viac o biznise ako o záujmoch, či zdraví ľudí.

Už sme túto tému trocha “nakúsli”. Čo pre teba znamená trénovať ľudí?

Trénovať ľudí pre mňa v prvom rade znamená obrovskú zodpovednosť, pretože ľudia vám zveria ich dôveru a zdravie. Vždy sa snažím čo najlepšie vyhovieť ich požiadavkám a potrebám, pričom sa vždy snažím čo najlepšie uplatniť nadobudnuté poznatky a skúsenosti, ktoré som okrem školy načerpal aj od trénerov, ktorí viedli a vedú mňa. Pripravoval som rôznych ľudí s rôznym zámerom – súťažne ambície, prípadne iba zlepšenie postavy. Práca s ľuďmi ma veľmi baví a napĺňa, o to viac keď vidím výsledky, no hlavne pocit šťastia u zverencov, že pre seba spravili niečo pozitívne. Pre trénera, ktorý robí svoju prácu srdcom, je práve to najväčšia odmena. Zároveň je to i pre mňa príjemne strávený čas, pri ktorom spoznávam nových ľudí, od ktorých sa tak isto môžem aj ja niečomu novému priučiť.
Ako si sa dostal po to, čo robíš? Aký máš športový background?

Moje športové kroky začali plávaním. Popri plávaniu som hral futbal a na strednej škole som chvíľku koketoval s kick boxom, niekedy v lete počas prázdnin to boli triatlony. Nikde som nevynikal natoľko, a nič nebolo pre mňa takým prínosom, aby ma to odtrhlo od plávania, preto sa teda viac zameriam na moju prioritu číslo jedna. Príprava na plávanie mi zaberá väčšinu času, preto sa hlavne sústredím na dosiahnutie môjho športového sna. K plávaniu som sa dostal v mojich 6-7 rokoch, kedy ma rodičia prihlásili na plavecký kurz, pretože som sa nechcel nimi naučiť plávať. Kto by povedal, že sa budem „kúpať“ medzi 4 stenami tak dlho.  Teraz som rodičom veľmi vďačný za to, že ma prihlásili na plávanie, pretože sa stalo viac ako mojim životným štýlom a prinieslo mi do života veľmi veľa nových skúseností, ľudí, šťastia… Ako ja v plávaní, tak určite aj väčšina športovcov si nájde vo svojom športe priestor na odreagovanie a vyčistenie hlavy od každodenných povinností, problémov a príde na nové myšlienky.

Aké najväčšie úspechy si dosiahol, a ktorý je pre teba najcennejší?

Ak sa teraz pozriem spätne, tak medzi moje úspechy, ktoré si vážim najviac patria určite juniorský titul majstra SR a titul v seniorskej kategórii a jeho následné obhájenie. Avšak, najväčší úspech mojej doterajšej kariéry je zaplávanie limitov do seniorskej reprezentácie SR, konkrétne vo dvoch disciplínach – 50 a 100m motýlik. Ak mám byť úprimný, tak veľkým úspechom pre mňa je i to, že si stále udržujem skvelú kondičku a zdravie, a vďakabohu zranenia a choroby ma obchádzajú, čo je pre vrcholového športovca to najdôležitejšie. Samozrejme nič z toho by nebolo možné bez podpory rodiny, priateľov a známych.
Spomenul si aj trénovanie ľudí, čiže si sa dostal do kontaktu s rôznymi typami jedincov. V čom si myslíš, ze robia ľudia najväčšiu chybu, ak sa bavíme o cvičení/fitness/zdravom životnom štýle?

Podľa môjho názoru, veľkým pozitívom dnešnej doby je stále narastajúci záujem spoločnosti o zdravší spôsob života a šport. No s tým prichádza i veľa negatív, ktoré ja osobne vidím ako „najnovšie trendy“ vo svete fitness/zdravého životného štýlu. Každý týždeň vyjde nový článok o najnovších trendoch vo svete, kedy je potom veľmi ťažké si v toľkom návale vybrať tú relevantnú, správnú a hlavne nezaujatú informáciu.

Čo nezaujíma iba mňa, ale určite i veľký počet čitateľov je, ako sa stravuješ? Vedel by si nám niečo odporučiť?

Tému strava by som prenechal dietológom a odborníkom v danej problematike. Moje stravovanie nie je ničím výnimočné. Ako výkonnostný športovec si samozrejme vo všeobecnosti dávam pozor na stravu, čo znamená, že si sledujem svoj príjem makro a mikroživín, ktoré sú potrebné na môj, čo najlepší výkon. Ak to mám vo všeobecnosti zhrnúť, dbám, aby som mal správne zastúpenie bielkovín, sacharidov, tukov a minerálov, ktoré musia byť v rovnováhe. Neexistuje univerzálny model stravovacích návykov pre všetkých, pretože každý organizmus funguje trocha inak a potrebuje niečo iné.
Poslednú vetu som musel podčiarknúť, pretože ak by si mal čitateľ, čo len jednu vec odniesť z tohto článku, tak bola to bola práve táto myšlienka. Na záver nejaké rady, prípadne postrehy pre začiatočníkov, ktori by radi urobili ten prvý krok k lepšiemu zdraviu, no nevedia ako.

Pre začiatočníkov by som odporučil, aby si najprv dostatočne preštudovali základy, alebo osobne odkonzultovali s odborníkmi, čokoľvek čomu sa chcú venovať. Zmena životného spôsobu je beh na dlhú trať, nemožno očakávať výsledky za týždeň, či dva. Vyžaduje to dlhodobú cieľavedomú prácu, ktorá sa časom ukáže!

Tip Senice +: Určite odporúčame si vyhľadať čo najviac relevantných informácií, kedy radšej obetuješ čas ich hľadaniu a nie ihneď sa pustiť do jednej z mnoha “zázračných” diét, ktoré vyčítaš z tvojich obľúbených magazínov nesúcich ženské mená. Tieto diéty ti namiesto sixpacku prinesú akurát tak trávacie ťažkosti.

Dnes som si pre teba pripravil špeciálny diel a zároveň (asi) aj posledný. Špeciálny je slovo, ktoré sa do úvodu tohto článku náramne hodí a to hneď z viacerých dôvodov. Nielenže ide už v poradí o jubilejný 10. diel, ale najmä kvôli hosťovi, ktorý si toto pomenovanie jednoznačne zaslúži. Meno Andy Jakubcová vo mňe vždy evokoval rešpekt, obdiv a vďaku. Vďaku za jej dlhoročnú a úspešnú prácu s deťmi, kedy už cez štvrť storočie deťom pootvára pomyselné dvierka k zdravšiemu životnému štýlu a ukazuje im lásku k športu a pohybu. Klobúk dolu!

Pekný deň. Prosím Vás, povedzte nám niečo málo o sebe, odkiaľ Vás môžu Seničania poznať?

Volám sa Andrea Jakubcová, mám 43 rokov, žijem s priateľom a mám syna Alberta /12r/. Svoj život som zasvätila pohybu s hudbou a preto mám okrem najbližších ešte dve lásky – aerobik a tanečnú skupinu SONNY. Precvičovaniu aerobiku sa venujem už viac ako 25 rokov a tanečnú skupinu vediem už 27. rok.
Uf, tak to sú obdivuhodné čísla. Vyštudovali ste to, čo robíte? Respektíve potrebujete na svoj výkon povolania nejaké špeciálne vzdelanie?

Mám ukončené Gymnázium v Senici. Už počas štúdia ma k pohybu, a vtedy najmä ku jazzgymnastike, priviedla profesorka telesnej výchovy p. Chorváthová. Po skončení gymnázia som začala príležitostne precvičovať v športovej hale v Senici. Postupne som si spravila školenie a som cvičiteľkou aerobiku II.triedy. Popri tom som získala rôzne špecializované diplomy na step aerobik, bodystyling, cardio kick box, port de bras, pilates, deepwork a v neposlednom rade bodybalance. Taktiež každoročne sa zúčastňujem minimálne troch medzinárodných kongresoch rôznych foriem cvičenia, kde sa sústavne vzdelávam a inšpirujem do mojich hodín. Všetky tieto poznatky využívam aj pri tanečných tréningoch.

Otázka, ktorá ma asi najviac zaujíma, pretože bez záujmu/zápalu by ste to tak dlho, a hlavne dobre nerobili. Čo pre Vás znamená trénovať deti?

Trénovanie detí je veľmi náročné a vyčerpávajúce, nakoľko až po niekoľko týždňovej drine sú vidieť prvé výsledky, čo je na tom zároveň i to krásne. Rada sledujem, ako sa z neohrabaných kuriatok stávajú ladné labute. Teší ma, keď sa mi podarí 24 tanečníkov formácie zjednotiť, aby tancovali ako jeden. Samozrejme, ak sa k tomu ešte pridajú úspechy na súťažiach, vždy ma to nakopne do ďalšej práce. Čo sa týka precvičovania rôznych foriem cvičenia pre dospelých, tak to takisto zbožňujem. Nie je nič lepšie ako postaviť sa pred ľudí a viesť ich k pohybu, odovzdať im všetko zo seba a následne prijať od nich endorfíny, energiu a spätnú väzbu, ako si dobre zacvičili. Jeden z viacerých dôvodov, prečo to robím už tak dlho.
Ako ste sa vlastne dostali po to, čo robíte? Ako sa stala precvičovateľka aerobiku majsterkou sveta a úspešnou trénerkou?

Ako som uviedla vyššie, k pohybu ma priviedla profesorka telesnej výchovy. Tu sme nacvičovali pódiové skladby a chodili s nimi na súťaže. Postupne som bola spoluautorkou choreografií, až napokon mi krúžok bol prenechaný a ja som ho premenovala na tanečnú skupinu Sonny, kedy už  fungujeme od roku 1989 pod záštitou MsKS Senica. Keďže postupne pribúdalo záujemcov z radov detí a juniorov, museli sme sa rozšíriť i o tieto vekové kategórie, čo nám umožnilo CVČ Senica. Po skončení gymnázia som vo voľnom čase začala chodiť na aerobik do športovej haly. Raz som prišla na hodinu a ani jedna cvičiteľka nemohla precvičovať, tak oslovili mňa, pretože vedeli, že trénujem tanečnú skupinu. To bola zároveň moja prvá hodina

Nielen so Sonny bolo úspechov neúrekom. Avšak, čo VY považujete za svoj najväčší úspech vo Vašej tanečnej kariére/kariére trénerky Sonny?

Za svoj najväčší úspech v rámci precvičovania považujem to, že aj napriek zraneniam, konkurencii je stále záujem o moje hodiny. A to si veľmi cením, keď je klient verný a vie si nájsť cestu späť. Pri Sonny za najväčší úspech považujem to, že už toľko rokov fungujeme a že sa stále rozrastáme /dnes je nás vyše 200/, že sa stále vracajú aj bývalí členovia. No najviac som vďačná zato, že sme skvelá partia, respektíve jedna veľká rodina od detí až po dospelých. A tie tituly Majstrov Sveta a Európy sú už len tá pomyselná čerešnička na torte.
Viem, že sa dlhé roky Sonny potýkalo s problémom tanečnej sály a teda nedostatkom priestoru, v ktorom by malo svoje tréningy. Ako tomu je teraz?

Chvalabohu, už tretí rok nemusíme riešiť tento existenčný problém, pretože tréningy (i vyššie spomínané aktivity) môžme vykonávať v tanečnej sále Esko, ktorú má v prenájme CVČ Senica. Som rada, že sa myšlienka tanečnej sály pre Sonny podarila po mnohých rokoch konečne zrealizovať ešte za pomoci bývalého primátora p. Ľubomíra Parízka. Ďakujem p.Dudášovi Martinovi, riaditeľovi CVČ, že venoval rekonštrukcii veľa úsilia a voľného času, aby sa sála dala do používateľného stavu, taktiež môjmu partnerovi Erichovi Mackovi, ktorý sa taktiež podielal na zrealizovaní tohto môjho sna. Predtým som trénovala po rôznych telocvičniach v Senici. Teraz mám všetko pod jednou strechou a s potrebne veľkou plochou na trénovanie. V Esku je ešte jedna malá sála, ktorú využívajú aj iné športové kluby, napr. karate.

V čom si myslíte, že robia ľudia najväčšiu chybu pri vytúženej zmene životného štýlu? A čo deti? 

Myslím si, že sú ľudia, ktorí športujú pravidelne a bez pohybu už nevedia vydržať. No na druhej strane sú ľudia, ktorí športujú nepravidelne, nárazovo a kedže nevidia výsledky ihneď, tak ich to odradí od ďalšieho športovania. Ak to pretransformujem na aerobik, ktorý má svoje kroky používané už roky, prídu ľudia na prvú hodinu a sú prekvapení, že používam názvoslovia uvedených krokov (napr. step touch, side to side atď.) a nevedia čo majú robiť. Chcú všetko okamžite vedieť. No treba si uvedomiť, že nič sme v živote nevedeli lusknutím prsta – aj jazdiť na bicykli sme sa naučili až po určitom čase. Treba chodiť pravidelne a potom si každý osvojí jednotlivé prvky – pohybová pamäť je u mnohých nepoužívaná a práve aerobik ju rozvíja. Potrebu hýbať sa si uvedomujeme najviac v dospelosti, po 25-ke. To je gro mojich klientov. Čo deti? Deti dnes veľmi málo športujú. Je to spôsobené najmä súčasným štýlom života. Ja keď som bola dieťa, tak celé leto som preskákala na švihadle, hrala badminton a bláznila sa celý deň vonku. Dnes deti nevedia ani len skákať na švihadle – učím ich to až na tréningoch v rámci rozcvičky. Som rada, že o pohyb u detí je záujem aspoň formou tanca. No tu zase musia všetky ostatné záľuby bokom, a to zároveň niekedy deti odradí, že miesto zábavy s kamarátmi, musia ísť na tréning.
Viete nám niečo povedať o strave? Ako sa stravujete? Nejaké tipy a triky pre čitateľov?

Ja som bola od malička bacuľka. Keďže rada jem, kompenzujem to cvičením. Samozrejme sa snažím stravovať racionálne. Diety nedržím, ale vyberám si, čo budem jesť. Keďže celé poobedie trávim na tréningoch a potom hneď na hodine aerobiku, tak si dám len niečo malé, aby som nemala plný žalúdok. Poriadne sa najem až večer doma, kedy medzi moje obľúbené “ľahké” jedlá patrí  jogurt, cottage syr… Za veľkú chybu považujem, keď sa ľudia tesne pred cvičením najedia a potom im je zle a cítia sa preplnený. Myslia si, že po cvičení už nemôžu jesť, aby nepribrali.

Na záver rady, postrehy pre začiatočníkov, ktorí by radi začali so športom/fitness a nevedia ako?

Ak chce niekto začať cvičiť, treba sa pýtať, informovať, konzultovať s cvičiteľkou, čo je pre neho najvhodnejšie. Ja ponúkam rôzne druhy cvičení – počnúc od pomalého pilatesu, cez posilňovanie s činkami až po vysokokondičné cvičenia, ako je tabata či cardio kick box. Pre pohybovo zdatných je tu latino alebo dance aerobik. Často sa stáva, že si ľudia ako prvú hodinu vyberú tú, ktorá je pre pokročilých. Preto sa treba poradiť, ktorým cvičením začať. No pre mňa najdôležitejšia je určite pravidelnosť, aby človek získal kondíciu a zároveň spevnil svoje telo.

Nový rok, nový začiatok/nový ja/lepší ja a mnoho iného. Určite si to viackrát čítal na instagrame, či svojej fejsbúkovskej nástenke. Zmeny v živote by sa mali robiť bez ohľadu na konkrétny dátum. Bodka. Uvedomujem si však, že dátum 01.01. bez ohľadu na rok je tak trochu magický a viacerým ľuďom slúži ako určitý odrazový mostík za lepším životom, teda aspoň vykročením a jeho začatím.

V roku 2015 patrilo slovku schudnúť prvá priečka všetkých novoročných predsavzatí, nielen tých, zo sveta fitness a zdravého životného štýlu. Samozrejme, nejdem tu teraz polemizovať ako sú preplnené fitká, ako sa v obchodných reťazcoch teraz nakupuje šalát na tony, a dokonca ako aj na zľadovatelej cyklotrase stretnem aj v tomto počasí zopár bežcov. To už zo všetkých médií vieš.

Tento nový seriál bude mať za úlohu pomôcť. Pomôcť vydržať a vytrvať v boji za lepším životom, kedy prostredníctvom overených, vyskúšaných a hlavne bullshit free informácií dosiahneš svoje vytúžené ciele. Už som to spomínal v nejednom článku, no pre mňa najdôležitejšia vec, nielen vo svete fitness je konzistencia. Vedieť ustáť akékoľvek problémy a zotrvať pri vykonávaní dôležitých krokov pre dosiahnutie svojich cieľov je kľúčové.

V odstavci vyššie som zámerne použil slovo seriál. Už jeden seriál tu bol (Seničania radia Seničanom), kedy si si mohol/la prečítať niečo zaujímave o športovcoch Senice, kedy okrem ich života sme sa ti snažili pár riadkami posunúť i rady, tipy z oblasti fitness, športu a zdravého životného štýlu. Svojimi odpoveďami nás potešili a edukovali Daniel Žvach, Tomáš Vacula, Lucia Kóňová, Michal Králik, Silvia Ravasová, Marika Salajková, Alžbeta Ovečková, Martin Ondrovič, Juraj Hlávek a v neposlendom rade Andy Jakubcová.

O čo teda pôjde?
Jedná sa o voľné pokračovanie predchádzajúcej, a dovolím si tvrdiť i úspešnej, sérii článkov so zameraním na posilňovanie, šport, fitness, zdravý životný štýl a zlepšenie postavy. Ako redaktor tímu Senice + , a zároveň člen redakcie Refresheru, konkrétne FITCULTU  “spojím” tieto dve domény a každý týždeň ti naservírujem nové, štúdiami potvrdené, no hlavne overené informácie, ktoré ti zaručene pomôžu zmeniť svoj život k lepšiemu, zdravšiemu ja.

Ak si mladší čitateľ vybudujeme si spolu návyky, ktoré sa ti určite neskôr v živote zídu, či už v rámci fitness, varenia, cvičenia i napríklad doplnkov výživy. No, ak patríš k vekovo vyzretejším čitateľom, predĺžime si pomocou týchto článkov spolu život. Nikdy nie je neskoro začať, tak prečo nie dnes?

logo: fitcult.refresher.sk

Už z názvu ti je ihneď jasné, čomu sa v následujúcich pár odstavcoch budeme venovať. Bližšie si predstavíme túto útulnu kaviarničku situovanú v epicentre Senice hneď pri hlavnej, a zároveň jedinej svetelnej križovatke v našom meste. Už zvonku ťa víta štýlový nápis Positivo, ktorý ťa svojim výzorom správne naladí, no hlavne už pri vchode naznačí príjemnú a pozitívnu atmosféru tohto podniku.

No, zbytočne budem písať o veciach, ktoré už určite dávno vieš, pretože ak si správny Seničan  = Positivo si už určite nejedenkrát navštívil, a teda máš ho dávno odškrknuté z listu kaviarní a barov, ktoré chceš vyskúšať na vlastnej koži. S novým rokom prišlo k pár zmenám, ktoré zatiaľ korešpondujú identicky s názvom podniku, a teda sú viac než pozitívne.

Momentálne sa pracuje na nových nápojových lístkoch, ktoré čerpajú zo starších, už vyskúšaných stálic a rozširuje sa portfólio alko i nealko nápojov, aby i najväčší kajšmetke … ehm … fajnšmeker odchádzal spokojný. Popri nových druhoch rumov, si budeš môcť pochutnať na viacerých ochutených kávach, kedy napríklad také karamelové latté ti určite vyčarí úsmev na tvári i po odstránení papuče za neposlanie smsky za nové spoplatnené parkovanie.

Ja osobne som mal vždy spojené Positivo ako “niečo nové” v Senici. Tento dojem vo mne okrem skvelého dizajnu a prostredia navodzovali najmä domáce limonády, ktoré priniesli čerstvosť na naše stolíky a ukázali nám, že existuje aj iná cesta, nie iba zaužívané kombo v podobe minerálky a presa. Limonády samozrejme ostávajú súčasťou Positiva a ako bonus sa v najbližších dňoch pripravujú svieže, rôznorodé príchuťe, ktorými si zdravo osladíme život.

Ďalšia originálna myšlienka, ktorá sa zrodila a úspešne aklimatizovala v tomto cafe & bare, bolo zavedenie tematických večerov, kedy viackrát sa medzi zákazníkmi niesla živá hudba v podobe saxofónových koncertov. Tie, si samozrejme užijeme i v roku 2016, no aby toho nebolo málo, tak myšlienka podporuj lokálnych zarezonovala i tu, a tak sa môžme tešiť na viaceré žánre, ktoré samozrejme sadnú ako tematike, tak i atmosfére tejto  kaviarni. Akustické “koncerty” s lokálnymi umelcami v super podniku. Čo viac si želať?

Medzi ďalší veľký tromf jednoznačne patria akcie na zľavnený alkohol. Írska, či Škótska whiskey tu zvykne tiecť potokom, no o konzumácii rumu počas akciových víkendov sa dozvedel i sám kapitán, ktorý sa o tom chce presvedčiť na vlastné oči so svojou sexi posádkou. A kedže tieto špecialne “oslavy života” budú pokračovať, určite môžme časom očakávať aj jeho návštevu. Taktiež okrem rozšírenej ponuky ochutín sa pripravuje návrat ku tradičným miešaným nápojom ( mojito na viac spôsobov, tequila sunrise, piňacolada, cuba libre…).

Aby celý článok nebol iba o sľuboch, predsa tých sa ešte napočúvaš v najbližšom období viac-než dosť, kedže voľby sú za dverami, tak si podrobne predstavíme najbližšiu akciu. Dátum 30. 01. 2016 si červeným poznač do kalendára, pretože vtedy sa tu bude konať ochutnávka vína. Hovoríš si nič moc? Tak, čítaj ďalej.

Ide o riadenú degustáciu vín skúseným someliérom, kedy sa bude ochutnávať 12 vzoriek od slovenských výrobcov. Cena vstupného je 11,- €, v rámci ktorého súčasťou je okrem ochutnávky i občerstvenie, tekutiny i malé/milé prekvapenie. Prvé vínka budú otvorené s úderom 17tej hodiny, a posledné …. to už záleží od teba. Príď sa zabaviť, posedieť, no hlavne ochutnať vínka, ktoré sú súčasťou novej vínnej karty, a tak si vybrať svojho budúceho šampióna.

V záujme zachovania komfortu a správnej atmosféry, kapacita je obmedzená, tak neváhaj a zerezervuj si už dnes svoje miesto (rezervácia možná priamo v kaviarni alebo na telefónnom čísle 0917 306 872 a 0911 351 940). Ak si virálny, sleduj event na facebooku, kde sa dozvieš všetky novinky v predstihu.

#positivoday#podporujlokalnych#neskapalpesvSenici

Dnes trošku atypický rozhovor. Kľudne môžem použiť hashtag Seničania radia Seničanom i Umenie očami Seničanov, pretože v riadkoch nižšie nájdeš oboje. Janka poznám už niekoľko rokov, no takéto otvorené a priamočiare odpovede som nečakal ani ja. Shall we?

Ahoj Jani. Zoberme to všetko pekne poporiadku a začnime úplne na začiatku, a teda tvojim narodením. Kde si sa narodil? Si vlastne Seničan?

Ako sa to vezme. Narodil som sa síce na Myjave, ale bývali sme dlhé roky v Senici. Byt mám v Malackách, no najviac doma sa cítim v Sobotišti, kde som lietal s bráchom a bratrancami na bicykloch po vonku, staval hrádze a chytal ryby v potoku na pytlačku. Taktiež som staval bunkre, pásol ovce u babky, chodil sa kúpať na priehradu… Inak ako ja vždy hovorím,  som Záhorák a človek.

Väčšine ľudí tvoje meno evokuje divadelné herectvo. Až kým som ťa lepšie nespoznal, tak ja som nebol výnimka. V akom muzikále ťa máme teraz možnosť vidieť?

Momentálne hrám postavu Juraja Jánošíka v muzikále s názvom Na skle maľované, Tybalta v Rómeovi a Júlii, Judáša v Jesus Christ Superstar a Jerryho v Atlantíde. Taktiež momentálne pripravujeme muzikál Cats teda Mačky, kde stvárňujem hlavnú mužskú postavu a premiéra tohto muzikálu bude na Novej scéne – čo ma samozrejme veľmi teší. Budú tam neuveriteľné masky, živá kapela, fantastické choreografie Lacka Cmoreja  a nesmiem zabudnúť na originálny vklad Simonky Machovičovej. Naštudovanie ansámblových vecí vedie vynikajúca dirigentka Ivetka Weiss Viskupová a samozrejme dirigentom projektu je Ľubko Dolný. Keď sa toto spojí dohromady s obsadením, tak … nechcem to zakriknúť, no určite treba vidieť.

Láka ma ale stále čím ďalej tým viac vytvoriť nejaký vlastný projekt s ľuďmi, s ktorými by som chcel robiť bez kompromisov a nejakých tendenčných tlakov a rodinkárstva. Jednoducho, mať spravodlivo podľa remeselných a ľudských kvalít obsadené všetky posty v projekte. Našťastie, rodinkárstvo a zvýhodňovanie patrí v mojom pracovnom živote skôr k výnimkám, no pár sa ich samozrejme nájde a osobne mi to veľmi vadí, pretože na ich mieste by mohol byť niekto, kto na to v porovnaní s nimi naozaj má. Takže, ako tak na to pozerám, to naozaj bude musieť byť niečo, čo si vytvoríme s pár kamošmi – kolegami sami. Okrem iného spolupracujem i s tanečníkmi MS Dance štúdia, Gospelovým zborom Hope Gospel Singers, s Music Art Ochestra, Cimbálovkou Zuzky Pokornej (SĽUK)… Som šťastný, že som obklopený talentovanými ľuďmi, od ktorých sa mám čo učiť.

Na chvíľu sa zastavme pri edukácii a odovzdávaní skúseností mladším žiakom. Ako to je s tebou? Podielaš sa na formovaní nových divadelných hercov? 

Áno, začal som učiť študentov prvého ročníka hudobno-dramatického odboru herectvo + rozšírené štúdium pre absolventov so špecializáciou muzikál na Štátnom konzervatóriu. No, veľmi nerád používam slovíčko učenie, pretože je to skôr naopak, tie decká učia mňa a ja sa učím na nich. Je to skôr predávanie informácií a skúseností a hlavne je to tak abstraktná oblasť, že tu skôr pátrame po ceste jednotlivca a to sa niekedy nahľadáte aj celý život.

Viem, že pravidelne cvičíš a staráš sa o svoje telo. Robíš to len ako prípravu na fyzicky náročné muzikálové predstavenia (ak si videl jeho roznožky v Na skle maľovanom, tak určite chápeš) alebo si si osvojil natoľko zdravý životný štýl, že sa stal tvojou súčasťou?

Ja som v tejto oblasti zásadne presedlal. Fitko sa stalo dôležitou, ale len už doplnkovou súčasťou mojej športovej stránky. Nie vždy mi vyhovoval “objem”, ktorý som získal najmä vo fitku a dokonca mi už aj miestami prekážal, či už pocitovo, zdravotne i esteticky. Momentálne sa častejšie zdržiavam s našimi juniorskými reprezentantmi v atletike v Malackách (AC Malacky), kde s nimi trénujem pod vedením trénera Peťa Filipa. Vraj som skôr rýchlostno-silový typ, ale tréning je veľmi všestranný.

Inak cvičím väčšinou len s váhou vlastného tela, expandermi a všetkým, čo sa momentálne nachádza v mojom dosahu (stoličky, kamene, kopce, piesok, lavička…) a činku používam len na vykonanie špecifických cvikov (drep, mŕtvy ťah, bench). Okrem toho, taká trojhodinová choreografická skúška dá človeku výrazne aeróbne zabrať a aj kvalitne vystrečuje a precvičí vašu koordináciu asi na najvyššej možnej úrovni. Takže pohybu mám až až. Ďalej to je turistika, snowboard, welness a často plávam. Stáva sa mi veľmi často, že mám deň rozpočítaný až na sekundy, aby som všetko stihol.

Šport predstavuje iba časť rovnice zdravého stravovania a peknej postavy. Čo ty a strava? Aké princípy stravovania využívaš? 

Obdobie naštudovávania nového predstavenia býva spojené s nekompromisnosťou a aroganciou produkcií, ktoré vám často nedajú priestor ani na to, aby sa človek mohol v pokoji najesť. Takže ráno to musí byť naozaj energetický príjem, ktorý ale nesmie byť ťažký, aby som so sebou následne mohol zametať po javisku. Medzi tým v 5 minútových pauzách stihnem tak akurát banán a napiť sa. Potom mám slabú polhodinku na sprchu, obed a už ,,sedím“ na korepetícii alebo aranžovacej skúške, kde sa od nás vyžaduje maximálna sústredenosť.

Keď skončím, mám asi hodinku pauzu, kedy sa už musím pripravovať na večerné predstavenie. Pre tvoju lepšiu predstavu: rozospievať sa, rozcvičiť sa, skontrolovať si kostým, rekvizity, ísť sa namaskovať, nazvučiť a večer sa tváriť, že bez problémov a s nadhľadom som šťastný, že môžem “šaškovať” na javisku. Toto sa deje (aj s cestou do práce) cca od 8:00 (ak pred tým ešte aj natáčam, tak aj od 4:00 rána) a než odídem po odlíčení a sprche z divadla je 23:00. Často s minimálnymi pauzami. Takto sa mi zabávame na tom javisku, kde si pospievame, zatancujeme a povieme pár viet – ako sa raz vyjadrila jedna pani.

A to nehovorím o tom, že sobota/nedeľa/sviatky/dovolenka neexistujú, lebo aj keď momentálne neskúšaš nový projekt a nehráš, tak musíš byť v strehu, keby tvoj alternant napríklad ochorel. A to ti ešte producent oznámi, aby si sa nevzďaľoval, lebo máme šnúru predstavení, aby si bol k dispozícii , samozrejme bez nároku na honorár. Často ani alterananta nemáš, takže si donútený hrať v stave, keď väčšina ľudí nie je ochotná vyliezť čo i len z postele. Samozrejme sa od teba vyžaduje, aby si vyzeral a bol v kondícii. (Mám predstavenia a postavy, kde za večer dám dole 2 – 3kg). Ďalej o chorobe sa ani nebavíme, lebo ak je to spojené s hlasovou indispozíciou, ani najlepšia technika na svete ťa nezachráni.

Čo tým všetkým chcem povedať? Necháp ma zle, týmto sa nesťažujem, len pomenúvam realitu správnymi menami, aby si mal úplnú predstavu. To znamená, že na to, aby som mohol na 100% fungovať a stihnúť aj svoj vlastný život, dávam si veľmi pozor na to, čo konzumujem. Jem všetko, ale viem, čo a kedy. Mäso jem len to, čo máme dochované doma, vyhýbam sa bielej múke a  bielemu cukru, alkohol pijem minimálne aj to len pivo, víno. Nejem žiadne salámy a šunky, málokedy si dám našu slaninu. Ovocie a zeleninu máme dopestované, pričom mimo domova sa zo mňa stáva vegetarián. Mlieko nepijem už niekoľko rokov, rovnako tak ani sladené nápoje.

Dokonca i v obchode pozerám, čo je zo slovenskej produkcie, nerozumiem tomu, prečo by som mal nakupovať potraviny a výrobky, ktoré si vieme zadovážiť sami a prečo to vôbec niekto nechal sem doviesť. Samozrejme, ak ide o typické a originálne výrobky či potraviny iných krajín – to je pochopiteľné. No najviac počúvam svoje telo a jeho prirodzené potreby. Avšak, najhoršie je čo všetko do seba cpeme vďaka arogancii a demagógii reklám na chorobu.

Fénix. Nie zviera, ktoré vstalo zo svojho popola, no názov neziskovej detskej organizácie, s ktorou už nespočetné množstvo rokov spolupracuješ. Priblíž nám túto časť tvojho života.

Každoročne si nenechám ujsť tábor na Záhorí (dedina blízko Senice). To je niečo, s čím celý rok počítam a na čo čakám. Po dvoch týždňoch s deckami na športovo-zážitkovom tábore je človek síce ako múmia, no paradoxne dobitý takou energiou, že môžete fungovať zase celý rok a tešiť sa na ďalší tábor. Vrátane športu, prírody, hospodárstva, na ktorom treba kosiť, strihať stromy, kydať hnoj, chystať drevo a seno, sadiť, pestovať, oberať, kopať, hrabať, stavať, opravovať – toto predstavuje môj život.

Naschvál som nespomenul divadlo. Divadlo v konštelácii, v akej momentálne musím fungovať, je iba mojím povolaním, bohužiaľ nič  viac. Dokonca hrám dve predstavenia, ktoré sú pre mňa len pragmatickým profesionalizmom s takmer nulovým vnútorným vkladom. Nevedel som, že aj takéto predstavenia ma stretnú… ale stretli. Beriem to ako tréning mojej profesionality, psychiky a dám si pozor, aby som do takej práce už nespadol. Neviem, na koľko to bude možné, ale myslím si, že mi väčšina ľudí teraz rozumie a stretávajú sa  vo svojej práci tiež s vecami, ktoré považujú za zbytočné, otravné a keď už by aj boli potrebné, alebo sa páčia iným, ich pocit zo seba a z tej práce je nedostačujúci a negatívny. Našťastie sa môj život netočí okolo divadla.

Nadmieru si cením tvoju otvorenosť. Ako sa hovorí, nie je všetko zlato, čo sa blyští… No napriek tomu si pozitívny týpek, ktorý toho veľmi veľa dokázal a si dôkaz, že aj za vykonávaním svojho životného a vysnívaného povolania je kopec driny, ktorú vidí len veľmi málo ľudí. Čo plánuje Janko Slezák do budúcnosti?

Byť šťastný. To je jediný môj plán. Je veľa vecí v mojom pracovnom živote, ktoré mi v tom zavadzajú, tak sa ich budem postupne zbavovať. Ak sa pýtaš na profesijnú stránku, neviem ti ani v tento moment odpovedať, o ničom novom, na čom by som chcel pracovať, teraz neviem. Viem, čo by som robiť nechcel, s kým by som to už robiť nechcel a to robiť ani nebudem.

A čo teba ťaží v tvojom živote? S Jankom dúfame, že po prečítaní tohto článku podnikneš potrebné kroky na pomalé odstraňovanie jednej ťažkosti za druhou, pretože život je príliš krátky na robenie vecí, ktoré nás nenapĺňajú!